Včera, 14. júla, avšak roku 1789 sa rozhnevaní obyvatelia Paríža chopili zbrane, predchádzalo tomu vyrabovanie Invalidovne (zdroj pušiek), a dobyli štátnu väznicu Bastilu, čo bol pre nich symbol útlaku a moci panovníka. Je to veľmi významný okamih pre históriu, dovolím si tvrdiť, že medzník formujúcej sa spoločnosti. Je to jeden z dátumov, ktorý považujem za dôležitý si pamätať aj o polnoci. Pre celý svet to znamenalo koniec absolutistických monarchií, nie síce okamžite, ale bola to prvotná iskra znamenajúca ich pád. Nenadarmo sa kráľovi snažili aspoň trochu pomôcť zahraničný monarchovia. Kráľ už nie je nedotknuteľný, už aj jeho hlava môže byť sťatá, čo aj bola v roku Pána 1793.
Všetok ten ošiaľ sa nieslo v znení osvietenského hesla: Liberté, égalité, fraternité! - Sloboda, rovnosť, bratstvo! Nebolo to však jediné heslo, bolo jedno z mnohých (ďalšie známe: „La liberté oula mort! – Sloboda alebo smrť“). Na piedestál slávy sa dostalo až v 19. storočí počas tretej republiky.
Bol to ale aj začiatok teroru. Nastala „vláda gilotíny“ (aj názov jedného učiva v učebnici dejepisu pre ZŠ nesie podobný názov, tuším „Gilotína kraľuje“). Docent Pružinec nám to v kontexte sociológie Augusta Comteho spomínal, že námestiami priam tiekla krv, na jednom vraj dosahovala ľuďom po členky.
Spomeniem aj pár mýtov, ktoré sa viažu či už k udalostiam alebo reáliám. Prvým je, že nástroj smrti gilotínu zostrojil lekár a revolucionár Joseph Guillotin a že vraj sám pod gilotínou skončil. Docent Jaroslav Slušný v Histórií mučenia píše, že podobné mechanizmy na stínanie hláv už existovali dávno predtým. Teta wikipédia ma tentoraz nesklamala a tiež v súvislosti s gilotínou uvádza roky spred 1300, kedy sa objavuje prvý krát mechanizmus na podobnom princípe. Doktor Guillotin len tento nástroj propaguje ako vhodný na vykonávanie trestu smrti v koncepcii humanizmu. Jeho hlava však sťatá nebola, bol to vraj iný Guillotin, čo prišiel o hlavu pod týmto nástrojom. Taktiež je blud, že kráľ riešil tvar noža gilotíny, alebo aj, že jeho drahá ženička Antoinetta povedala rozhnevanému ľudu, že keď nemajú ľudia chlieb, nech im dajú jesť koláče.
V súčasnosti sa 14. júl, tento oficiálny sviatok, oslavuje najmä vojenskými prehliadkami. Každé mesto, či dedina majú svoje defilé. To najvýznamnejšie sa samozrejme koná v Paríži, kde sa armáda predstavuje pred hlavou štátu a pochoduje cez celé Champs-Elysées.
