Tak zas trochu teórie

Mäsožravé rastliny lapajú hmyz rôznymi mechanizmami. V zásade môžeme pasce rozdeliť do dvoch základných skupí­n. Prvú skupinu tvoria pasce aktivné, to sú také, ktoré sa aktivne pri chytaní­ koristi pohybujú. Pohyb je v podstate bleskový (maximálne niekoľkosekundový). Do skupiny aktivných pascí­ priraÄŹujeme pasce rodov Aldrovanda, Dionaea a Utricularia. Druhú skupinu tvoria pasce takzvané pasivné. Zaradili by sme sem pasce všetkých ostatných rodov mäsožravých rastlí­n, to sú Drosera, Drosophylum, Byblis, Pinguicula, Sarracenia, Nepenthes, Genlisea, Heliamphora, Cephalotus a Darlingtonia. Je treba však hneÄŹ pripomenúť, že niektoré pasce z tejto skupiny sa taktiež pohybujú. Mám na mysli väčšinu rosičiek (Drosera) a tuční­c (Pinguicula).

Ich lepkavé listy sa totiž po vydráždení­ zmietajúcou sa polapenou korisťou dávajú do veľmi pomalého pohybu. Tento sotva znateľný pohyb trvajúci obvykle 2 - 4 hodiny má zlepšiť dotyk s korisťou. Zlepšenie dotyku má dvojaký význam. Jednak sa hmyz prilepený väčšou časťou tela z pasci ťažšie dostáva, je to teda určitá poistka proti úniku koristi. A jednak sa zväčšení­m styčnej plochy súčasne zväčšuje plocha, kde sa uskutočň

opet pekny prispevok od brutusa...viac komentovat netreba ... a uz ked tak pekne zacineame s teoriou uplne od zaciatku, tak doplnim nieco : aby rastlina mohla byt povazovana za masozravu, musi splnat tieto kriteria : 1 musi mat organy schopne chytit korist ( vid vyssie), 2. musi ale svoju korist aj privabit k tymto organom a tak zvysit pravdepodobnost chytenia, 3. musí­ vytvorit prostredie, kde korist strávi ( bud ho vytvori pomocou vlastnych enzimou, alebo aj pomocou simbiotyckych mikroorganizmov, a po 4 musi vediet zuzitkovat ziviny z koristi a vyuzit ich pre svoj rast alebo podporu plodnosti. Pouzita lit. : Studnička M.,Masozrave rostliny, praha 2006, ISBN 80-200-1404-7

Perfektné doplnenie zibrik...takto si predstavujem dobrú diskusiu...kde sa všetci budeme dopÄşň

Dobré. Zase chválim ...

aj men sa to lubi.....len tak dalej..