WeXi píše:
Lebo jak sa hovori vesmir je nekonecny, ty mas tiez problem vyhriat jednu velku salu jednym radiatorom.
Aj to bola jedna z moznosti ale pokial mas v jednej velkej miestnosti tisice radiatorov tak tu miestnost vyhrejes..
Dovolim si citovat jedneho pana doktora z CR ohladom vyhrevnosti vesmiru ale neodpoveda to na otazku preco je v noci tma
"Energie vyzarena z hvezdy se rozprostira na povrch koule s povrchem S=4PI*R^2.
Napriklad pro slunce, ktere ma vykon 4×10^26 W a prumer 1,4 mil. km vychazi energeticky tok na jeho povrchu I=65 MW/m^2. U zeme ktera je od slunce asi 150 mil. km daleko je energeticky tok uz jen 1350 W a napriklad u Neptunu, ktery je zhruba 4500 mil. km od slunce je energeticky tok jiz jen necele 2 W na metr ctverecny.
Pokud znate tyto energeticke toky, tak pomoci Stefan-Boltzmannova zákona (I=k*T^4, kde k=5,67*10-8) je muzete prepocist na teplotu. Onem 65 MW/m^2 na slunecnim povrchu pak odpovida teplota 5900 K, u zeme 1350 Wattum odpovida asi 390 K a u neptunu 2 W odpovida jiz jen 76 K to je zhruba -200 stupnu celsia.
A takto to mate v celem vesmiru, tudiz vzhledem k obrovskym mezihveznym vzdalenostem je vyzarena energie znacne utlumena rozptylem a tomu odpovidaji i nezkutecne nizke teploty mezihvezdneho prostoru cca 2 K. Uplna tma tam neni, je to zkratka jako za bezmesicne noci nekde mimo mesta. Vsak vite jak malo sviti hvezdy."
Podla niektorych kolegov ci uz s Ceskej republiky alebo zahranicia by mal tento jav popisovat tzv Olbersov paradox, ktory hovori:
Olbersov paradox je fyzikálne paradoxné pozorovanie toho, že nočná obloha je tmavá – zatiaľ čo v nekonečnom vesmíre by nočná obloha musela byť jasná. Toto pozorovanie je jedným z dôkazov pre niektoré zo súčasných modelov dynamického vesmíru, ako je napríklad model veľkého tresku. Bol opísaný nemeckým astronómom Heinrichom Wilhelmom Olbersom v roku 1823 a už skôr Johanom Keplerom v roku 1610.
Znenie paradoxu
Tento paradox sa zaoberá zdanlivo jednoduchou otázkou: Prečo je v noci tma? Istý čas si ľudia mysleli, že vesmír je nekonečný a statický. Teda, že vo vesmíre je nekonečne veľa hviezd, ktoré sú náhodne rozmiestnené, nepohybujú sa, nevznikajú ani nezanikajú. S touto teóriou sa okamžite objavil aj problém, dnes známy ako Olbersov paradox. Hovorí asi toto: Ak by bola pravdivá teória nekonečného statického vesmíru, potom, ak by sme sa pozreli ktorýmkoľvek smerom, museli by sme skôr či neskôr naraziť na nejakú hviezdu. Obloha by musela byť rovnomerne vyplnená hviezdami a celá by svietila prinajmenšom ako Slnko. Ale nie je to tak. Prečo?
Možné vysvetlenia
Za najsprávnejšie vysvetlenie paradoxu sa považuje toto: Vesmír nie je statický, hviezdy vznikajú a zanikajú, svetlo z niektorých k nám ešte nedoletelo, iné medzitým vyhasli, navyše vesmír sa rozpína, takže môže dochádzať k takému červenému posuvu, že svetlo je takmer neviditeľné.
Zdroj Wikipedia