21. septembra 1640 sa narodil mladší brat kráľa Ľudovíta XIV. Filip I. Bourbonský, vojvoda orleánsky, známy aj ako Monsieur.
Jeho tituly: Monsieur, syn Francúzska, vojvoda z Anjou (do roku 1668), vojvoda orléansky (tento titul získal po smrti svojho strýka Gastona v roku 1660), vojvoda z Chartres, z Valois, z Nemours, z Montpensier, z Châtellerault, z Saint-Fargea, z Beaupréa, Pair de France.
Ďalej: Dauphin d'Auvergne, princ z Dombes, princ z Joinville, gróf z Dourdan a Romorantin, gróf z Mortain, gróf z Bar-sur-Seine, vikomt z Auge a Domfront, markíz z Coucy a Folembray, markíz z Mézières, barón z Beaujolais, pán z Montargis a rytier z l'Ordre du Saint-Esprit.
Podobne ako Filipov otec, Ľudovít XIII., aj Filip "trpel" opačnou sexuálnou orientáciou. Narodil sa krátko potom, čo jeho otec zahrnul pozornosťou svojho milenca Cing-Marsa, o ktorého mala očividne záujem aj Filipova a Ľudovítova matka Anna Habsburská. Tá keď ovdovela, podporovala so svojim milencom a kardinálom Mazarinom Filipove homosexuálne sklony a zženštilé spôsoby, údajne kvôli úsiliu vyradenia ho z prípadného súperenia o trón so svojim bratom Ľudovítom. Dokonca ho aj oslovovala „moje dievčatko“.
Mnohé popisy Filipovho správania spomína vo svojich pamätiach jeho priateľ z detských čias, abbé de Choisy, obecne známy transvestita. Popisuje, ako Filip prichádzal ku nemu na návštevu dvakrát až trikrát týždenne a neskôr sa abbé pri tej príležitosti vždy obliekol do ženských šiat. Niet divu, že aj Filip nadobudol záľubu v obliekaní si ženských šiat. Dokonca sa sám aj líčil.
Bol to malý bruchatý mužík, vyzeral akoby používal chodúle, tak vysoké mal topánky s opätkami. Stále bol vystrojený ako žena, všade samý prsteň, náramok, drahý kameň, s dlhou čiernou parochňou, dôsledne napudrovanou a samá stužka, kam sa len zmestila.
Neustále bol obklopený pôvabnými mladými chlapcami. Homosexuálni dorastenci z celého Francúzska vraj húfne putovali ku dvoru, aby si získali Filipovu priazeň. Svojou orientáciou sa netajil, hoci sodomia sa v tých časoch vo Francúzsku trestala smrťou. Pravdepodobne aj práve preto kráľ nepotrestal svojho dvorného skladateľa Jeana-Baptiste Lullyho, ktorý mal homosexuálny pomer s pážaťom Brunetom. Filipovou najväčšou láskou bol rytier de Lorraine.
Kráľ mal svojho brata, napriek jeho osobnosti a životu, úprimne rád. Mal vraj dovolené ako jediný v prítomnosti Jeho Veličenstva sedieť. Som čítal, že keď raz išiel rokovať s kráľovskou radou, povedal Filipovi: „Teraz ideme riešiť štátne záležitosti, teda nič pre vás brat môj. Choďte sa zabaviť!“
Filip bol inak veľký mecenáš umenia. Vlastnil rozsiahle zbierky obrazov, drahokamov a šperkov. Hoci sa na kráľovskom dvore preslávil radom homosexuálnych škandálov, prejavoval aj mimoriadnu zbožnosť a nechýbal na žiadnom kázaní. Dokonca zbieral ružence.
Na záver ešte uvediem názor druhej strany, aby to tu nebolo jednofarebné. Niektorí autori a historici Filipovu „homosexuálnu orientáciu“ vnímajú ako jeho pretvárku, ktorú mu nenásilne vnucovala jeho matka Anna Rakúska a to z dôvodu prípadného mocenského zápasu o trón. Taktiež tomu veľmi napomohli klebetné jazyky u dvora, ktoré už predtým šuškali o kráľovi Ľudovítovi XIII. a jeho milencoch. Druhá strana avšak hovorí, že Ľudovít XIII. bol veľmi melancholický človek a práve preto sa obklopoval mladými chlapcami, ktorí mu vraj dodávali životnú energiu a elán...
