Na úvod priatelia, krátky postreh k rastlinke, ktorú nám priniesli okrem vodky bratia Rusi. Asi dva týždne späť kamarát dostal zákazku kosiť bývalé vojenské kasárne na Vrútkach , ktoré dlhé roky obývali Ruský vojaci. Prišiel som pomôcť až na druhý deň, vyslovene mi bolo povedané, aby som mal aj napriek teplotám nad 30 C , oblečené veci, ktoré zakryjú čo najviac pokožky. Dôvod som spoznal na druhý deň. Obaja mali ruky, pokiaľ im nesiahalo tričko pokryté veľkými popáleninami a ako páchateľa mi ukázali " bolševník ". Teda aj tu máme " pár " druhov, ktoré vedia poriadne uškodiť. Neobišiel som však naprázdno, boľševníku som sa vyhol, ale vykášačkou som našiel tri osie hniezda.....

Krátky postreh s Wikipédie :

Boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum) je rastlina z čeľade zelerovité (Apiaceae).

Pochádza z centrálnej Ázie (Kaukaz a z juhu priľahlé oblasti). V súčasnosti je to v Európe a Severnej Amerike významný invázny druh. Na Slovensku a v mnohých ďalších krajinách severnej pologule je vedený ako obzvlášť nebezpečný druh, ktorý je schopný ničiť pôvodné ekosystémy na danom území. Navyše môže ohroziť ľudské zdravie, pretože obsahuje rôzne fototoxické furanokumaríny, ktoré u človeka spôsobujú ťažké fotodermatitídy.
Boľševník obrovský je rastlina impozantného vzrastu, v stredoeurópskych podmienkach dorastá 2 – 4, niekdy až 5 metrov výšky. Ide o dvoj- až viacročnú rastlinu, ktorá v prvom roku klíči zo semena spravidla už v polovici februára (niekedy aj skôr), vytvára len listy a zhromažďuje zásoby v mohutnom koreni. Druhý až piaty rok (ale možno aj neskôr – smerodajné je, za ako dlho sa rastline podarí zabezpečiť zásoby) potom vytvorí listovú ružicu a vyženie mohutnú kvetnú byľ so súkvetím. Byľ je dutá a naružovalo až fialovo škvrnitá, pri najväčších exemplároch sa jej priemer môže blížiť až k 10 cm. Listy sú väčšie a ostrejšie vykrajované ako u pôvodného boľševníka borščového (majú 10 – 150 cm² plochy).
Obrovské okolíčnaté súkvetia môžu mať údajne až cez 1 m v priemere a majú bielu, nažĺtlu alebo jemne ružovú farbu. V stredoeurópskych podmienkach kvitne boľševník obrovský väčšinou od polovice júna až do konca júla. Jedna rastlina vyprodukuje obvykle 20 000 – 30 000 semien (obzvlášť urastený jedinec až 100 000), ktoré si uchovávajú klíčivosť 8 až 12 rokov (dlhšie než tri roky však prežíva v semennej banke už len nepatrný zlomok semien, ale je nutné mať na pamäti, koľko semien rastlina vytvorí a že aj jediný jedinec môže znova zahájiť inváziu).
Ako invazívna rastlina osídľuje boľševník obrovský takmer všetky stanoviská. Šíri sa pozdĺž ciest a vodných tokov. Obvykle najskôr ovládne ruderálne stanovisko, kde mu r-stratégovovia nemôžu konkurovať, a s podporou takto vzniknutých ohnísk sa potom začne šíriť aj na vlhké a na živiny bohaté stanoviská v okolí, odkiaľ postupne vytlačí konkurenčne silné byliny. Využíva k tomu fakt, že jeho semená vyklíčia veľmi skoro na jar, rýchle prerastú väčšinu rastlín a vytvoria zákryv, ktorý mu poskytuje veľkú výhodu. Časom dôjde obvykle k vytvoreniu súvislého porastu, ktorý môže pohltiť 80 % všetkého slnečného žiarenia a celkom znemožniť ostatným rastlinám rast. Mortalita vyrastených rastlín je pred vysemenením malá, pretože je pre väčšinu bylinožravcov aj parazitov nestráviteľná (nepožívateľná).
Ak ovládne boľševník obrovský nejaký priestor, nemožno dosť dobre predpokladať, že by sa ho príroda v dohľadnom čase sama zbavila a k jeho vytlačeniu je potrebný ľudský zásah. Jeho porast vytvára prostredie nevhodné pre rast väčšiny rastlín, vrátane semenáčov stromov a predstavuje zdravotné riziko pre zvieratá aj človeka. V poraste panuje silná úroveň kompetície, presadia sa len silní jedinci.
Boľševník obrovský sa zaraďuje medzi vôbec najnebezpečnejšie invázne druhy na slovenskom území (platí aj pre územia mnohých ďalších štátov), napr. podľa českých zákonov je majiteľ pozemku povinný zabezpečiť nešíreniu tejto rastliny[4], čo nie je vždy dodržiavané. Vzhľadom na zdravotné riziká je nevyhnutné používať pri likvidácii boľševníka vhodný ochranný odev, ktorý nenasaje a neprepustí nebezpečné šťavy z rastliny, a ďalšie ochranné pomôcky, ako sú ochranné okuliare alebo tvárový štít a prípadne aj respirátor.

Zdravotné riziká

Šťava z byľov a listov tejto rastliny obsahuje fototoxické furanokumaríny. V tme len dráždia kožu, na dennom svetle (respektíve na akomkoľvek svetle obsahujúcom UV zložky) spôsobujú ťažké poleptanie a spľuzgiernatenie pokožky. Je potreba byť opatrný a pri kosení či inom mechanickom odstraňovaní rastlín sa vybaviť vhodným ochranným odevom, okuliarmi a tiež respirátorom (hlavne pokiaľ je používaná na kosenie kosačka, vďaka ktorej môže dochádzať k rozprášeniu rastlinných štiav vo vzduchu). Je veľmi dôležité v oblastiach výskytu boľševníka varovať deti a dávať na nich pozor, pretože duté byle rastliny ich môžu zvádzať ku hrám a výrobe rôznych napodobenín ďalekohľadov a fúkačiek, čo môže viesť k minimálne dočasnému znetvoreniu tváre, o riziku vážneho poškodenia zraku nehovoriac.

Je nutné si uvedomiť, že prvotný kontakt s rastlinou a jej šťavami je bezbolestný, takže napr. deti sa s ňou môžu hrať aj niekoľko hodín, aby si vôbec uvedomili, akú škodu si tým spôsobujú. Fototoxické reakcie, ktoré sú príčinou následných problémov, sa aktivujú obvykle po 15 minútach osvetlenia (závisí však na intenzite svetla a jeho zložení). Zápalové zranenia sa objavujú po cca 24 hodinách v rozsahu, ktorý je závislý jednak na množstve štiav, ktorými bol človek znečistený, dĺžky ich pôsobenia a obranyschopnosti poškodeného, sú veľmi bolestivé a veľmi ťažko sa hoja. Účinok rastlinných štiav ďalej zvyšuje teplo a vlhkosť. Ich pozostatky, ako sú pigmentácia a jazvy, zostávajú viditeľné prinajmenšom celé mesiace, niekedy sa objavujú dlhodobejšie následky v podobe vyššej citlivosti poranených miest na UV žiarenie (trvajú až niekoľko rokov).Podľa niektorých dermatológov môžu byť dlhodobým následkom občasné vyrážky (často iniciované slnečným žiarením).

Zaujímavé O tejto rastline som akosi nepočul a popritom mi hlavou prešlo už mnoho a mnoho rastlín
Musím ale podotknúť, že kvety to má krásne