Tak zas trochu teórie
Mäsožravé rastliny lapajú hmyz rôznymi mechanizmami. V zásade môžeme pasce rozdeliť do dvoch základných skupín. Prvú skupinu tvoria pasce
aktivné, to sú také, ktoré sa aktivne pri chytaní koristi pohybujú. Pohyb je v podstate bleskový (maximálne niekoľkosekundový). Do skupiny aktivných pascí priraÄŹujeme pasce rodov
Aldrovanda, Dionaea a
Utricularia. Druhú skupinu tvoria pasce takzvané
pasivné. Zaradili by sme sem pasce všetkých ostatných rodov mäsožravých rastlín, to sú
Drosera, Drosophylum, Byblis, Pinguicula, Sarracenia, Nepenthes, Genlisea, Heliamphora, Cephalotus a
Darlingtonia. Je treba však hneÄŹ pripomenúť, že niektoré pasce z tejto skupiny sa taktiež pohybujú. Mám na mysli väčšinu rosičiek (Drosera) a tučníc (Pinguicula).
Ich lepkavé listy sa totiž po vydráždení zmietajúcou sa polapenou korisťou dávajú do veľmi pomalého pohybu. Tento sotva znateľný pohyb trvajúci obvykle 2 - 4 hodiny má zlepšiť dotyk s korisťou. Zlepšenie dotyku má dvojaký význam. Jednak sa hmyz prilepený väčšou časťou tela z pasci ťažšie dostáva, je to teda určitá poistka proti úniku koristi. A jednak sa zväčšením styčnej plochy súčasne zväčšuje plocha, kde sa uskutočň
_________________Mgr. Karol GazdíkSCPS - Slovenská spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín
http://www.masozraverastliny.org/CCPS - Česká společnost pěstitelů masožravých rostlin
http://masozravky.orgOsobná stránka
http://mojemasozravky.mypage.cz