Ponúkam koncept, ktorý som mal pripravený k prezentácií na Druhom stretnutí SSM..aspoň môžte vidieť, koľko veľa vecí som zabudol odprezentovať
Mojim úvodomRod Genlisea žiaľ nie je veľmi populárny medzi mäsožravými rastlinami a v bežných zbierkach pestovateľov chýba. To má za následok slabá propagácia a informovanosť o týchto pôdnych lovcoch. Napodiv je Genlisea príbuzná rodom Pinguicula a Utricularia, podobnosť medzi nimi je malá až nepatrná.
Zaujímavosťou je, že tieto rastliny nemajú korene. Trochu šokujúce takéto tvrdenie. Ako je možné, že rastlina nemá korene? A čo sú potom jej pasce?! Pasce rodu Genlisea sú totiž listového pôvodu a slúžia k získavaniu živín a k uchyteniu rastliny v substráte. Obdivuhodné, funkcia 2 v 1
Genlisea loví malé pôdne živočíchy (hlístice). A tu sa naskytuje ďalšia otázka a to, že ako láka svoju korisť. Nemá žiadne nektárové žľazy a ani iné lákadlá, tak potom ako? Odpoveďou je obľuba medzipôdnych priestorov u zmienených pôdnych živočíchov a pasce týchto rastlín toto ponúkajú. Majú tvar obráteného Y, kde ramená sú ešte skrutkovito stočené a po celej ich dĺžke je pretiahnutá štrbina kade korisť vchádza.
Tieto ramená sa nakoniec spájajú do krčka a krčok sa ďalej rozširuje do vačku, kde prebieha trávenie.
Moja preparáciaKeď som išiel mikroskopovať Genliseu hispidula, musel som odstrihnúť jej pascu a potom ju umyť. Nuž, veda občas prináša bôľ aj obete. Následne som si pascu prezrel volným okom...tie závity boli úžasné, krásne viditeľné voľným okom. Okrem toho mám v zbierke aj Genliseu filiformis a tam už vzhľadom na veľkosť celej rastliny nebolo možné tieto pasce prezerať bez nejakého zväčšovacieho aparátu.
Na snímkach môžte vidieť hlavne detaily ramien pasce G.hispidula, závity a vačok, kde prebieha trávanie. No bolo mi to málo a tak som vzal žiletku a opatrne do jedného ramena zarezal. A tu sa mi naskytol pohľad na navádzacie chlpy, ktoré sú pre lepšiu pohyblivosť koristi pokryté slizom. Cesta je len jednosmerná, však proti srsti sa ťažko ide.
Studnička- Najväčšie asimilačné listy majú juhoamerické Genliseje guianensis (dĺžka niekedy až 20 cm)
- Brazilská G. uncinata (listy dlhé 20 cm, kvetenstvo vysoké až 80 cm a stopka silná ako tužka; zaznamenal botanik Fernado Rivadavia v horách Chapada Diamantina u Catoles, nadomrská výška 1600 až 1950 mnm.)
- Väčšinou niekoľkomilitrové rozmery
- Listy, na spodnej strane majú prieduchy, na listoch sa sporadicky vyskytujú lepkavé stopkaté žľazy, pravdepodobne pozostatok evolučného vývinu, nakoľko Genliseje sú príbuzné s tučnicami, ktoré svoju korisť lovia práve adhéznymi/lepkavými listami a to práve prostredníctvom stopkatých žliaz
- Podzemné pasce v tvare obráteného Y – listový pôvod. Rastlina stratila korene. Môžeme sa taktiež vyjadriť, že sa jedná o „koreňové listy“. Pasce majú dve funkcie: 1. lov a trávenie koristi; 2. uchytenie rastliny v substráte
- Výskyt – pôdy chudobné na kyslík, silno premokrené, odobratie pôdnej vzorky – vyteká z nej voda
- Pasce – dva rozdielne typy
- Tie dlhšie pasce siahajú priamo dole do hĺbky, kde nie je dostatok kyslíka k dýchaniu, panuje tu tzv. hypoxia
- LÁKANIE KORISTI
- Organizmom v takomto prostredí chýba vzduch, duté listové pasce tento limitujúci činiteľ práve ponúkajú a je možné, že práve preto by sa mohla stať pre pôdne organizmy lákavou a vyhľadávanou – výskum v Botanickej záhrade v Liberci – záhadný spôsob lákania koristi
- Mnohí autori sa tejto otázke vyhýbajú, predpokladajú existenciu stopového množstva nejakého lákavého sekrétu žliaz
- Pasca zavesená na tenkej dlhej stopke, tráviacim orgánom je guľovitý mechúrik. V jeho vnútri je chrbtový a brušný hrebienok, oba sú napojené na cievny systém. Tieto hrebienky sú nahusto pokryté tráviacimi žľazami bochníkovitého tvaru, štvor alebo šesť bunečné
- Do mechúrika je zaústený krček – z vnútra vystlaný navádzacími chlpmi usporiadanými v prstencoch a svojimi hrotmi smerujúcimi k tráviacemu mechúriku – pre korisť ľahký pohyb do pasce, ťažký a takmer nemožný pohyb z pasce
- Pod chlpmi sú dvoje typy žliaz, jedny majú tvar rovnaký ako v mechúriku, teda taktiež tráviace, druhé v zadnej časti sú žľazy dvojbunkové, tvarovo podobné kávovému zrnku. U blízkych rodových druhoch sa takéto bunky nachádzajú v pascách bublinatiek, taktiež s dvojbunkovou hlavičkou a tie slúžia na odčerpávanie vody z mechúrika bublinatky. Možno je tomu tak aj v prípade pasce genliseji, ktorá podobne pomocou týchto žliaz odčerpáva vodu a vytvára vzduchom naplnené dutinné priestory v pascách
- Vstup do pascí týchto rastlín nie je len jeden. Jeden sa nachádza priamo v krčku pasce a druhé vstupy, jedná sa o viac vstupov, sa nachádzajú všade medzi závitmi ramien...sú priam pretiahnuté pozdĺž týchto závitov (štrbiny)
- Korisť: pôdne prvoky, miniatúrne čevy, pôdne hlístice/hlísty (rod Nemathelmintes)
- V liberci – pozorovaný živý, polostrávený hlíst vo veľkom počte v pascách G. violacea
- Dosť pravdepodobné, že jednotlivé druhy Genliseji sa špecializujú na lov určitej koristi, zistené pri štúdiách v Libereckej botanickej záhrade
- Otázka rastu pascí do zeme (Rhizológovia)
- Najprv do zeme vrastá stopka, potom sa utvorí mechúrik, báza krčka, ktorá sa do pôdy zarýva aj s pomocou slizových žliaz, ktoré napomáha k prenikaniu do pôdy a nakoniec sa začnú dotvárať obe ramená skrutkovitého tvaru a to tak, že v pôde rotujú, zavŕtavajú sa do zeme. Tento rotačný pohyb je ale len pri ramenách pasce
- Ďalšia otázka: Prečo je u pasci tejto rastliny prítomná dichotómia? Prečo sa pasca po dokončení rastu krčka vidlicovito rozdvojuje do pravého a ľavého ramena? Tento morfologický úkaz je pokladaný za veľmi archaický.
- Dichotómia u pravekých rastlinách
- Jedná sa však o dedičstvo po modernom príbuzenstvu – párovitosť listových segmentov – rozdelenie listu na dve polovice pozdĺž stredného nervu
Obrázková príloha