No je niečo také vôbec možné? Možno si to spájate s mäsožravými rastlinami. Však veľa ľudí nazýva rastliny všeobecným pomenovaním a to "kvety". A taktiež si veľa ľudí myslí, že pasce mäsožravých rastlín sú kvety, ale pravda je, že sú listového pôvodu, čiže všetko sú to modifikované listy. Aj taký Nepenthes svojimi pascami pripomína tie smradlavé áronovité kvety, ako jedna moja známa pri pohľade naň reagovala.
Nechcem tu ale riešiť mäsožravé rastliny z hľadiska ich typov pascí, ale kvety určitých rastlín, ktoré sa stali doslova lapačmi na hmyz a fungujú pri tom skoro rovnako ako gravitačné či detentivné pasce mäsožravých rastlín stou výnimkou, že neslúžia k získavaniu živín. Tak k čomu teda?
Rečnícka otázka, poviete si, ale odpoveď je jednoduchá.
Treba sa ale najprv zamyslieť nad funkciou kvetu. Kvety majú taktiež prapôvod v listoch, kedy sa počas evolúcie pretvorili a diferencovali do kvetov stým, že nadobudli funkciu v pohlavnom rozmnožovaní. To je určite každému priemerne inteligentnému človekovi jasné, kedy môže pozorovať ako včielka sadá z kvetu na kvet, pričom tieto kvety opeľuje a ešte sa aj nasýti sladkým nektárom.
O to ide presne aj v tomto prípade len je to trošku zaujímavejšie. Chcem tu hovoriť o kvetoch z rodov Aristolochia, Ceropegia a o veľkokvetých orchideách z rodu Coryanthes.
Práve tieto kvety uprednostňujú cudzosprašnosť pred samosprašnosťou. Cudzosprašnosť je už to zmienené opelenie hmyzom.
Vezmime si nejakú tú včielku
Priletí si s nádielkou peľu, vnikne do kvetu, splní si svoju úlohu opeľovača a pri tom by mala znovu prevziať peľ na ďalší akt opelenia pri druhom kvete. Lenže je tu háčik vtom, že prašníky s peľom pri týchto rastlinách dozrievajú neskoršie, čiže nabratie nového peľu nie je možné. Preto si tieto kvety "vymysleli" stratégiu na neposedný hmyz a to takú, že našu milú včielku vo svojich kvetných útrobách uväznia na niekoľko hodín. No dúfam, že netrpí klaustrofóbiou Však napokon jej to aj vykompenzujú nádielkou nektáru a zabezpečia jej úkryt a vhodné životné podmienky. Teda nie je to až také hrozné väzenie
a je to určite lepšie ako uviaznuť v nejakej pasci mäsožravej rastliny ako napríklad v Sarracenii alebo v Nepenthes...Túto možnosť využívajú prvé dve spomenuté kvety rodov Aristolochia a Ceropegia.
Hmyz už z veľkej diaľky lákajú svojím silným, mŕtvolným zápachom, na rovinu povedané smradom. Ich kvety sa podobajú pascám Nepenthes, dole sú bankovité a postupom k hrdlu sa zužujú do trubice, ktorá je vystlaná chlpmi sčesanými smerom ku dnu. Tieto chlpy bránia pohybu hmyzu von a tak k možnému úniku. Toto väzenie však netrvá dlho a po určitej dobe chlpy zmäknú, stratia svoju tuhosť, skrútia sa a uvoľnia tak hmyzu únikovú chodbu. Tým sa otvára možnosť k opeleniu ďalších kvetov. Okrem spomenutých chlpov bránia v úniku hmyzu u niektorých druhoch voskovité neschodné zóny.
Aristolochia peruviana
Ceropegia africana ssp. africana R.Brown
Zaujímavé sú aj "kvetné pasce" stredoamerických a juhoamerických veľkokvetých orchidey z rodu Coryanthes.
Tieto kvety na opelenie využívajú trúdov divokých včiel z rodu Euglossa, ktoré niesu až tak spoľahlivé a preto si ich musia "skrotiť". Trúd je prilákaný silnou vôňou, pristáva na kvete a netrpezlivo hľadá nektár pričom sa "mrví", behá sem a tam po nestabilnom a klzkom oblom útvare kvetu. To sa mu však vypomstí keď sa šmykne a padá do nastraženej kanvice, vzniknutej z častí kvetného pysku. Kanvica je podobne ako pasca Nepenthes naplnená tekutinou z kvetu, konkrétne z dvoch mohutných žliaz alias "vodovodných kohútikov" nad zmienenou kanvicou.
-zakrúžkované: mohutné žľazy produkujúce tekutinu; šípka: kanvica naplnená nakvapkanou tekutinou
Zmätený trúd sa tu poriadne zmočí a vo svojej snahe dostať sa von musí akceptovať možné alternatívy a "poslušne" sledovať trasu k pohlavným orgánom, ktorá vedie jedine štrbinou tvarovanou časťami kvetu. Tu nastáva okamih, kedy sa na zmočeného trúda nalepí peľ nahustený vo voskových útvaroch nazývaných brilky, ktoré sa pri ďalšom opelení odlupujú a uvoľňujú tak potrebný peľ pre oplodnenie a zachovanie druhu.
Zdroj: Miloslav Studnička - Masožravé rostiny - Objekt badatelu, dobrodruhu a snílku; Academia 2006
diky
